Niečo o mne: Volám sa Alexandra, mám 28 rokov a od narodenia mám DMO – spastickú kvadruparézu. Od malinka ma moji rodičia viedli k samostatnému životu – čo si nevydrieš / nezabezpečíš, to nemáš. Do svojich 10. rokov som bola na invalidnom vozíku a po byte som sa pohybovala po štvornožky. Zhruba v 10. roku života som absolvovala operáciu achiloviek na oboch nohách a v zapätí aj operáciu členkov, kde mi vkladali stepi od mojej mamy. Tieto operácie sa uskutočnili v Žiline, pod vedením vtedajšieho primára detskej ortopédie pána doktora Populhára. Tieto operácie ma postavili na nohy a odvtedy chodím s pomocou štvorkolesového chodítka – za čo som nesmierne vďačná, ako mojej obetavej mame, tak celej rodine a všetkým, ktorí mali na tomto podiel. Neustále som chodila na kováčovu a po rôznych rehabilitačných centrách (aj keď vtedy s neochotou). Presťahovali sme sa z mestského paneláku do rodinného domu pri Košiciach. Začala som študovať na OA pre TP v KE. Rada by som sa dostala aspoň raz do rehabilitačného centra ADELI. Veľmi veľa som počula / videla výsledky, ktoré ľudia dostávajú po tejto liečbe. Mám kamarátku, ktorá po niekoľkých liečebných pobytoch vytrénovala si rovnováhu a začala sama chodiť. Ja by som si musela na jeden takýto dvojtýždňový pobyt šetriť niekoľko rokov. Je to dosť finančne náročne a tak touto cestou by som chcela poprosiť o finančnú pomoc. Ak by to bolo čo i len trochu lacnejšie, tak tento list nepíšem a našetrím si na to sama. Verte mi, úprimne by som si radšej našla zamestnanie a tým pádom by som si bola schopná našetriť na túto liečbu. Nie som vôbec stotožnená žiadať o pomoc a ako som vyššie písala, nežiadala by som o pomoc ak by mi niekto poskytol možnosť zamestnať sa. Som rozhodnutá urobiť všetko, aby som sa na liečenie do ADELI centra dostala. Preto zháňam peniažky, ako sa len dá. Zo srdca ďakujem tým, ktorí sa mi rozhodnú podať pomocnú ruku na ceste k vytúženému cieľu. Viac rozpísaný príbeh je v nahratých súboroch, keďže tu sa to všetko nevojde.